Prvé zmienky o Bardejove sú z roku 1241 a 1247. Vzniká zo staršej slovanskej osady, na miestach, ktoré boli známe už pastierom z doby kamennej, Keltom i Rimanom, rovnako ako neskôr obchodníkom putujúcim po dôležitej obchodnej ceste do Haliče, Poľska a Ruska. Roku 1376 sa Bardejov privilégiom Ľudovíta I. stáva kráľovským mestom a vlastní i rôzne iné významné privilégiá, napr. právo vyberať mýto, od roku 1352 právo konať osemdňový výročný trh, od roku 1365 hrdelné právo, neskôr, roku 1405 i dôležité právo skladu a oslobodenie bardejovských kupcov od platenia kráľovského mýta. Bohaté mesto bolo často terčom zbojníkov. 15. storočie prináša mestu najväčší rozkvet, sídli tu 180 remeselníkov v rôznych zameraniach.

688 m n. m. Obec Mlynica je ukrytá uprostred prírody, bokom od rušného diania, ležiaca na juhovýchodnom úpätí Vysokých Tatier, pri Červenom potoku, šesť kilometrov od Popradu. Obec má autobusové spojenie smerom na Poprad a Veľký Slavkov. Z obce Mlynica je pekný pohľad na panorámu Vysokých Tatier. Sú tu možnosti nerušených peších vychádzok do okolitej prírody. Chodníkmi sa dá dostať i do okolitých obcí Nová Lesná, Stará Lesná, Veľký Slavkov alebo Poprad - Matejoviec, ale i ďalej, do niektorých tatranských osád.

Osídlenie Trenčína a okolia spadá do dávneho praveku. Časom tu viedli dôležité obchodné cesty. Na území Trenčína bola rímska vojenská osada Laugaricio, položená najsevernejšie v Európe. Na hradnej skale je rímsky nápis z roku 179, ktorý hovorí o víťazstve rímskej légie pri Laugariciu. Trenčín je jedno z najstarších miest, ktoré Slovensko má.

Najstaršia písomná správa o meste Žilina je z roku 1208,už predtým tu existovala slovanská osada. Mestské práva získala Žilina v roku 1312.Privilégium Kráľa Ľudovíta I z roku 1381 je najstarší doklad o národných právach Slovákov. Privilégium umožnilo, že v mestskej rade mali rovnaké zastúpenie Slováci s nemeckými prisťahovalcami, richtára mali právo voliť každý rok striedavo.

Historické počiatky osady Štrbské Pleso siahajú do roku 1872, keď pri plese bola postavená Jozefom Szentiványm zrubová poľovnícka chatka, ktorú využívali i turisti. Tieto miesta však dávno predtým poznali prví priekopníci tatranskej turistiky, hľadači zlata i pastieri dobytka. Roku 1875 je tu Uhorským karpatským spolkom postavená turistická Jozefova chata. Ako narastá turistický ruch, pribúdajú letohrádky, kúpeľné domy, penzióny.

Historické centrum mesta Košice je najväčšia mestská pamiatková rezervácia na Slovensku. V dolnej časti námestia je v podzemí sprístupnené Archeologické múzeum. Medzi najvýznamnejšie historické pamiatky patrí najvýchodnejšie položená gotická katedrála v Európe - Dóm svätej Alžbety, ktorý sa staval od roku 1380 do roku 1508.V krypte Dómu sa nachádzajú pozostatky Františka Rákocziho, ktoré sem preniesli roku 1906 z Turecka.

Územie mesta Košice bolo osídlené už v staršej dobe kamennej. V archeologickej lokalite Košice- Barca bol odkrytý najstarší nález zvyškov paleolitickej osady v Európe, starý okolo 80 tisíc rokov. Na archeologickej lokalite v Nižnej Myšli pri Košiciach sa našiel štvorkolesový vozík, pravdepodobne najstaršia detská hračka v strednej Európe z roku 1600 pred n. l. Najstaršia písomná zmienka o meste Košice je z roku 1230.

Založenie osady Starý Smokovec sa datuje do roku 1793, kedy v blízkosti smokoveckých minerálnych prameňov bola postavená majiteľom okolitých lesov Štefanom Czáky horáreň a poľovnícka chata. Roku 1797 bola už osada navštevovaná ako letovisko. Štefan Czáky od roku 1814 začína letovisko prenajímať podnikavým hotelierom. Svoj prvý úspešný rozvoj zaznamenáva Smokovec za nájomcu Jána Juraja Rainera v rokoch 1833 – 1836. Z tohoto obdobia sa zachovala vila Flóra (1839), dnes chránený pamiatkový objekt v rekonštrukcii.

V 14.- 17. storočí prebiehala na Slovensku v málo obývaných alebo vyľudnených oblastiach kolonizácia podľa valašského práva. Zúčastňovalo sa na nej valaské, t. j. rumunské obyvateľstvo, ale aj rusínske, poľské, slovenské, ukrajinské a nemecké, kvôli oslobodeniu od mnohých poddanských povinností. Kočujúci Valasi sa usadzovali prevážne v horských a podhorských oblastiach severného Slovenska a na Horehroní.

Obec Ždiar bola založená na valašskom práve začiatkom 17.storočia, ale už predtým na jej území drevorubači z okolia klčovali a vypaľovali - žiarili lesy, vytvárali pasienky, zakladali salaše, stavali prvé drevené obydlia. Pôvodne patril Ždiar Lendackému panstvu, neskôr rodine Laskiovcov, potom Horváthovcom z Plavča.

Obec založila rodina Berzeviczy. Prvé zmienky o obci sú z roku 1294 s názvom obce Erdewfalva. V 14. storočí obec dostal ako dar od Karola Róberta do vlastníctva magister Kokoš. Roku 1631 má obec svoju vlastnú pečať. V roku 1720 je obec vo vlastníctve kráľovského mesta Kežmarok. Názov obce Stará Lesná sa po prvý raz objavuje v roku 1808, nemecký názov obce bol Altwaldorf.

Osídlenie mesta Poprad a jeho mestských častí má počiatky v dávnej minulosti. Mestské časti mesta Poprad sa v minulosti vyvíjali ako samostatné historické mestá, ktoré majú svoju vlastnú bohatú históriu. Spoločnú históriu veľkého mesta Poprad začínajú mať postupne až po druhej svetovej vojne. Na mieste dnešného mesta Poprad podľa legendy stála kaplnka sv. Egídia a kostol. Názov mesta Poprad je pravdepodobne odvodený od keltského slova poppart, čo znamená „kamenný potok“.

Snahy o vytvorenie jednotnej tatranskej obce siahajú do obdobia po druhej svetovej vojne, kedy v Tatrách nastávali veľké majetkové presuny. Tatry na slovenskej strane boli zadelené do troch okresov a patrili do katastrálneho územia 22 obcí. V roku 1947 vznikla obec Vysoké Tatry (Vyhláška SNR č.52/1947 Zb.), s magistrátom a s pôsobnosťou okresného národného výboru. Obec sa rozprestierala od Troch studničiek po štátnu hranicu pri Javorine. Sídlo obce bolo v Starom Smokovci.

Zakladateľom osady Tatranské Matliare je Matej Loisch, ktorý tu roku 1884 postavil poľovnícku chatu, sprístupnenú aj verejnosti, neskôr turistický hotel Matliare, kde bola aj reštaurácia. Prvopočiatky osady siahajú do stredoveku, kedy tu jestvoval majer, ktorý pravdepodobne okolo roku 1360 zanikol. Správu o ňom nám zachoval aj znalec a bádateľ Tatier, Juraj Buchholtz starší zo 17. storočia : „.vo veľkolomnickom chotári leží rozsiahla a pekná plošina ovenčená kríkmi a rôznymi druhmi stromov, vzdialená na míľu od dediny, volajú ju Maklar podľa obce, ktorá tam kedysi stála a takto sa nazývala. Ešte dnes vidieť medze dávnych polí, zasypané studne, ale inak ostali len lúky..“

Osadu Tatranská Lomnica založil uhorský štát roku.1892 ako letovisko. Prvé stavby tu boli štátna horáreň a letohrádky maďarskej šľachty. Historik Ján Gašpar vo svojich nedávno publikovaných historických prácach však uvádza ako rok založenia osady Tatranská Lomnica rok 1881.Toto zistenie podkladá hodnoverným tvrdením,že na mieste dnešnej Tatranskej Lomnice už vtedy stála trvalo obývaná hájovňa, patriaca urbárnikom z obce Veľká Lomnica. Turisti tu mohli dostať studené jedlo a nápoje. Obecný hájnik, ako dobrý znalec okolia býval dobrý sprievodca na Skalnaté pleso. Časť horárne dodnes stojí na tzv. Barčovej lúke. Predstavenstvo Spišskej úverovej banky so sídlom v meste Levoča dáva roku 1883 do prevádzky reprezentatívny hotel Tatra Lomnicz, ktorý má 28 izieb pre hostí, v hoteli je reštaurácia, kaviareň, otvorená slnečná terasa.