V 14.- 17. storočí prebiehala na Slovensku v málo obývaných alebo vyľudnených oblastiach kolonizácia podľa valašského práva. Zúčastňovalo sa na nej valaské, t. j. rumunské obyvateľstvo, ale aj rusínske, poľské, slovenské, ukrajinské a nemecké, kvôli oslobodeniu od mnohých poddanských povinností. Kočujúci Valasi sa usadzovali prevážne v horských a podhorských oblastiach severného Slovenska a na Horehroní.

Obec Ždiar bola založená na valašskom práve začiatkom 17.storočia, ale už predtým na jej území drevorubači z okolia klčovali a vypaľovali - žiarili lesy, vytvárali pasienky, zakladali salaše, stavali prvé drevené obydlia. Pôvodne patril Ždiar Lendackému panstvu, neskôr rodine Laskiovcov, potom Horváthovcom z Plavča.

895 m n. m Rázovitá turistická tatranská obec Ždiar leží v doline Belej a na svahoch Spišskej Magury. Z obce je nádherný pohľad na Belianske Tatry. Obec Ždiar je východisko pre vysokohorské túry na Belianske Tatry. Veľká časť Belianskych Tatier je prísne chránená rezervácia, bez turistic- kých ciest. Rozmanité možnosti dlhších či kratších vychádzok sú i v samotnej obci. Obec Ždiar sa ťahá v dĺžke vyše 5 km pri Ceste Slobody a rozkladá sa aj v bočných dolinách - Bachledová dolina, Pavlovská dolina, Blaščatska dolina, Monková dolina, na Antošovskom vrchu a Filipovskom vrchu.